Svet je plný rečí o tom, že dnešní mladí ľudia, muži, alebo ktokoľvek iný nechcú prevziať zodpovednosť. Hovorí sa, že práve to je príčinou a zánikom všetkého, čo tu na Zemi máme. Dobre, tak sa na to teraz pozrime – prečo vlastne má človek strach, keď od neho niekto žiada, aby prevzal zodpovednosť? Prečo je táto vlastnosť takým strašiakom, démonom, príšerou? Povedal ti už niekedy niekto: „Prevezmi zodpovednosť!“? Alebo: „Za toto budeš niesť zodpovednosť!“? Alebo: „Ty si za to všetko zodpovedný/á!“?
Tieto otázky celkom oprávnene vyvolávajú v človeku nepríjemné pocity. Som si istá, že (v lepšom prípade len raz) si v detstve zažil/a, že dospelý človek sa nad tebou týčil a zvýšeným hlasom kričal: „Zodpovednosť!!!“ A, samozrejme, ako deti sme sa naučili hľadať výhovorky, vysvetľovať, prečo nie sme na vine, keď sme niečo pokazili. Zároveň sme sa naučili ukazovať prstom na iných – že za naše chyby a neúspechy môže Jožko, pani učiteľka, naše okolie, rodičia, spoločnosť atď. Často sme za to dostávali tresty – domáce väzenie, zákazy, obmedzenia.
Táto skúsenosť nás krásne „naprogramovala“ na to, že preberanie zodpovednosti prináša riziko a tresty, ak urobíme chybu. Takže, čo ak sa človek vlastne nebojí samotnej zodpovednosti, ale toho, čo môže nasledovať, keď „zlyhá“, alebo niečo pokazí?
Rozmýšľal/a si už nad tým, že ak niečo zabudneš urobiť, alebo sa ti niečo nepodarí, môžeš jednoducho povedať: „Prepáč, je mi to ľúto, vyriešim to, napravím to…“ Sme ľudia a občas veci nejdú tak, ako sme si naplánovali. Ale ak robím všetko podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, môžem si dovoliť priznať, že výsledok nie je úplne ideálny. VŽDY je možnosť niečo opraviť, urobiť znova, alebo zlepšiť.
Samozrejme, medzi nami sú aj takí, ktorí sa len tak pretĺkajú životom, ľutujú sa, nechcú nič robiť a iba prežívajú. To je ich voľba. ALE ty sa môžeš rozhodnúť, že prevezmeš zodpovednosť za svoje správanie, rozhodnutia a ich dôsledky. A ak sa niečo pokazí, nájdeš najlepší spôsob, ako to napraviť.
Preberanie zodpovednosti je v podstate len spôsob, ako vystúpiť pred ostatných a povedať: „Toto som urobil/a ja.“ A to môže byť dobré alebo zlé. Pusť všetku hanbu, ktorá ťa v minulosti zasiahla – je to už preč, nemá nad tebou žiadnu moc.
Ak máš po tomto všetkom pocit, že chceš povedať, prečo niekto iný nepreberá zodpovednosť, skús sa zamyslieť, čoho sa ten človek vlastne bojí.
S láskou,
Anita